Sú dusičnany (NO3) a čpavok (NH4) toxické?

autor prekladu: Gargamel

Čpavok je vo vode celkom nepochybne pri vyšších koncentráciách toxický (a to nielen pre živočíchy, ale aj pre rastliny). Niekoľko uskutočnených štúdií zaoberajúcich sa toxicitou čpavku na sladkovodné flóru (rastliny) preukázalo, že koncentrácia čpavku vyššie ako 2,4 mg / l brzdí fotosyntézu rastlín a spúšťa riasy. (Zdroj: World Health Organization 1986). Pri experimentoch sa preukázalo, že pri tomto výskyte amoniaku bola dĺžka koreňov rastlín značne skrátená. (Zdroj štúdia: Stanley 1974; Litava and Lehrer 1978).

V úplnej väčšine vôd je čpavok pri koncentráciách nad 2 mg / l pre živočíchy v nich toxický, ale záleží to druh od druhu. (Zdroj: Mueller and Helsel 1996).

Trošku iná situácia nastáva u dusičnanov (NO3). Tie sú totiž relatívne neškodné (pozri. Ďalej). Zle na ne však reagujú ikry, kedy aj 5-50 mg / l môže byť smrtiacich. V menšej miere sú tieto bežné koncentrácie nebezpečné aj pre poter pstruhov a lososov. (Zdroj: Kincheloe et al. 197)

Tieto druhy sa zdajú byť na výskyt dusičnanov nejnáchylněnější (rovnako tak ako väčšina morských druhov rýb). Ak sú ryby schopné sa pri určitej koncentrácii NO3 rozmnožovať a odchovať poter, je potom veľmi pravdepodobné, že na nich táto určitá koncentrácia NO3 nemá vplyv. Z toho vychádzajú všetky tieto štúdie.

Bavili sme sa však o poteru rýb. Teraz sa zameriame na vplyv NO3 priamo na ryby. Podľa tejto štúdie: Marco 1999 môžu byť koncentrácia dusičnanov (NO3) nad 400 mg / l z dlhodobého hľadiska škodlivé pre sladkovodné ryby. (Pozn. Prekladateľa: teraz je v texte odkaz na ďalšiu švédsku štúdiu, avšak odkaz na ňu už nefunguje, takže neprekladajú)

Ako môžete vidieť, koncentrácia dusičnanov, ktoré začínajú pôsobiť na ryby nepriaznivo, sú prekvapivo vysoké. Pri presnom aplikovaní metódy Estimative index sa koncentrácia NO3 nedostane cez 50 mg / l, takže k 400 mg / l je ešte naozaj veľká rezerva.

Mnoho ľudí mi stále tvrdí, že dusičnany sú škodlivé pre ryby už pri 50 mg / l. Keď sa ich spýtam prečo, nepredloží narozdiel odo mňa žiadnu štúdiu. Jediné, čo od nich počujem je:

1) Tvrdí, že menšie koncentrácia je vždy lepšie (nikdy však nepovedali, aká)

2) Nemajú nič z ich domnienok podložené štúdiami

3) Namiesto štúdií odkazujú na amatérska akvaristické fóra

4) Citujú štúdie vplyvu NO3 na človeka, nie na ryby, čo je podstatný rozdiel (napr. Limit v EÚ pre vodovodnú vodu je 50 mg / l)

5) Ich tvrdenia nemajú podložené ich vlastnými skúsenosťami (čo je dosť smutné, keď mnohokrát bráni svoj názor až do krvi)

6) Tvrdí, že sa správanie rýb mení (ako sa toto meria?)

Dôkazy zo štúdií však všetky hovoria proti týmto kritikom. Ja som svoje hypotézy podložil vedeckými štúdiami. Môžu to isté povedať aj títo kritici?

zdroj: Tom Barr, Barrreport.com

K preklade som vybral ešte jeden príspevok z prestížneho britského fóra ukaps.org moderátora ceg4048. Veľmi rozumne tu vysvetľuje rozdiel medzi škodlivosťou NO3 a ostatných N-látok, respektíve prečo to vyzerá, že za problémy môžu dusičnanmi, keď je vlastne vinníkom niečo iné:

Produkcia dusičnanov (NO3) je úplne prírodný proces. Príroda sa tak snaží detoxikovať a zbavovať sa škodlivých látok premenou na relatívne bezpečné dusičnany. V akváriu nie sú škodlivé dusičnany, ale čpavok, ktorý vzniká rozpadom organického odpadu v akváriu. Ten užitočné baktérie spracúvajú na menej škodlivé dusitany (NO2) a následne na relatívne neškodné NO3. Iba NO2 a čpavok sú v akváriu zabijakmi. Nie NO3. Tento proces premeny baktériami navyše spotrebováva veľké množstvo kyslíka, ktoré k svojmu životu potrebujú užitočné baktérie, takže ho vlastne kradne rybám.

Chovatelia rýb kŕmi svoje ryby častokrát veľkým množstvom proteínov, ktoré obsahujú obrovské množstvá dusíka. Výkaly rýb tak následne produkujú veľké množstvo čpavku. Tu cyklus štartuje. Preto je nutné meniť veľké množstvá vody, aby boli tieto škodliviny odstránené. Tieto výmeny vody zabraňujú hromadeniu N-látok a amoniaku a ryby po týchto výmenách vody vždy ožijú. Po výmene vody sa samozrejme zníži aj množstvo NO3, ktoré medzitým baktérie vyprodukovali detoxikáciou časti odpadových látok. Akvaristi tak nadobúdajú dojmu, že výmenou vody sme znížili dusičnany, a tým sa zlepšila kondícia rýb. V skutočnosti sme sa však zbavili hlavne čpavku a NO2, preto ryby ožili. Pokiaľ je v akváriu vplyvom nitrifikácie (proces premeny čpavku na dusičnanu vplyvom baktérií) veľké množstvo NO3 (dusičnanov), musí sa tam logicky hromadiť aj čpavok a organický odpad, inak by dusičnany nemohli vznikať.

Ak teda pridávate do vody dusičnany pre rastliny vo forme hnojív (napr. KNO3), nemusíte sa škodlivosti obávať. Dodáte totiž len čisté dusičnany, nie to, z čoho vznikajú v prírode - škodlivý čpavok a NO2. Baktérie naviac nekradnú z vody dôležitý kyslík. Ak teda hnojíte metódou Estimative index a máte hodnoty NO3 vo vode 50 mg / l, nie je sa čoho báť. Dôležité je však často meniť vodu z dôvodu odstránenia čpavku a NO2. Tie nevznikajú len výkalmi rýb, ale aj rozpadom vegetácie v akváriu, čo je ďalší dôvod na hnojenie - rastliny lepšie porastú a nebudú sa rozpadať a spôsobovať čpavok.

Autor fotografie z článku: Oliver Knott