🔥Prebieha akcia Viac tu 05d 11h 41m 06s

Sme najväčší eshop s akvaristikou v ČR a SK!

Rozdiely medzi metódami Estimative index a PMDD

V kategorii: Ako na hnojenie akváriových rastlín

S rozšírením metódy Estimative index sa v Česku a na slovenské, ktoré doteraz prevádzkovali nádrže na metóde PMDD, objavili aj nepochopenie rozdielov medzi týmito dvoma metódami. Aby sme pochopili tieto dve metódy (a mnoho ďalších, ktoré existujú), musíme najskôr pochopiť tzv. Liebigův zákon minima. S ním všetky tieto metódy pracujú.

Ako už sme si povedali v minulom článku: Vzťah riasy vs. rastliny , Aby sme sa vyhli problémom s riasami, musíme zabezpečiť zdravý rast rastlín. Čím lepšie a vitálnejšie porastú, tým menej bude v akváriu prítomných rias. Ciest, ktoré vedú k zdravému rastu rastlín je viac, ale všetky sú závislé na už spomínanom Liebigovu zákonu minima. Poďme si toto pravidlo teda vysvetliť.

Ako môžete vidieť na priloženom grafe, rýchlosť (nepliesť s vitalitou) rastu rastlín závisí na tom, ktorý prvok je limitujúci. V Liebigovu zákone existujú tri základné premenné:

1) svetlo
2) CO2
3) živiny - tie sa následne delia na jednotlivé druhy živín. Napr .: a) dusičnany NO3
b) fosfáty PO4
c) draslík K
d) horčík Mg
e) mikroživiny - Fe a iné

V akváriu môže nastať niekoľko situácií, ktoré ovplyvňujú rýchlosť rastu rastlín. Rastliny môžeme limitovať buď pomocou živín, pomocou CO2 alebo pomocou svetla.

Čo nám hovoria grafy?

Prvý graf ukazuje situáciu, kedy je v akváriu dostatok CO2 a svetla, ale minimum živín. Živiny sú teda v tomto prípade limitujúcim faktorom rastu a rýchlosť rastu je úmerná množstvu živín. Pridaním živín sa rýchlosť rastu rastlín zvýši. Akonáhle ale pridané množstvo živín prekročí "svetlo modrej" CO2, stane sa novým limitujúcim faktorom rastu CO2 a ďalšie zvyšovanie množstva živín už nepovedie k rýchlejšiemu rastu - to je ten druhý graf. Ak zabezpečíme všetkého dostatok, tzn. živín, CO2 aj svetla, bude rýchlosť rastu rastlín maximálna. Táto situácia ale nastane iba v prípade, že bude množstvo svetla 1,5 W / l. Pri tejto sile osvetlenia je hranica maximálnej rýchlosti rastu rastlín a silnejší osvetlenie už nepovedie k rýchlejšiemu rastu. (Hodnota 1,5 W / l bola vypočítaná a experimenty preukázaná Tomom Barra - www.barrreport.com ).

Tieto grafy sú trošičku zjednodušené. Ak by ste chceli ešte presnejšie vyjadrenie, môžete si miesto fialového grafu "živiny" predstaviť niekoľko ďalších grafov s názvami ako PO4, NO3, K a pod. Liebigův zákon bol pôvodne zamýšľaný ako zákon pre suchozemské rastliny, ktoré majú neobmedzene CO2. Vo vodnom prostredí je však dostupného CO2 ďaleko menej, preto aj to musíme považovať za premennú.

Celú dobu doteraz sme sa bavili o rýchlosti rastu rastlín, ktorá nemá na riasy až taký vplyv. Dobre sami viete, že existuje veľa akvárií, ktorá produkujú týždenne Kybele rastlín a rovnako v nich rastú riasy. Rovnako tak existujú akvária, kde rastliny rastú veľmi pomaly, ale vitálne a riasy tu nie sú. Množstvo rias teda nezávisí primárne na rýchlosti rastu rastlín, ale na ich vitalite rastu.

Ako dosiahnuť maximálnu vitality?

Buď tým, že nebudeme rastliny ničím limitovať (tretia graf) alebo tým, že dosiahneme "vyváženého stavu", ktorý je však veľmi ťažké dosiahnuť a preto sa v nádržiach akvaristov stále objavuje nespočetné množstvo rôznych druhov rias.

Rokmi testovanie boli odhalené súvislosti s nedostkom určitých premenných a prítomnosťou určitých rias. Tu je zoznam najznámejších z nich:
vláknitá riasa - objavuje sa v podstate vždy, keď sú rastliny limitované CO2
sinice - objavuje sa väčšinou (nie vždy) akonáhle je limitujúcim prvkom NO3.
čierna štětičková riasa (BBA) - objavuje sa vždy, keď je limitujúcim prvkom CO2 (a tiež jeho kolísaniu počas doby osvetlenia)
zelená bodkovaný riasa (GSA - green spot algae) - objavuje sa vždy, keď je limitujúcim prvkom PO4
Viac informácií o týchto riasach a premennú, ktorá je spôsobuje sa dočítate v článku: Problémy s riasami

Všimnite si, že žiadnu z rias NIKDY nespôsobuje svetlo (môžete si to overiť aj zatemnením vášho akvária na týždeň a uvidíte, ako čisté a bez rias naraz bude). Znamená to teda, že ideálne je, aby limitujúcim prvkom bolo svetlo. Toto je aj prípad metódy Estimative index - živiny a CO2 nesmie byť limitujúce a limitujúcim sa stane svetlo. Ak teda máte s riasami problémy, aj keď prevádzkujete metódu Estimative index, je u vás limitujúcim prvkom CO2. Preto musíte buď zlepšiť CO2 alebo ubrať svetlo (alebo oboje). Je to ľahké, v treťom grafe jednoducho musí byť svetlo najnižšie z tých troch premenných.

Niektorí však namietnu, že možno prevádzkovať akvárium aj bez metódy Estimative index a mať akvárium úplne bez rias. Ide to? Samozrejme, že ide. Je na tom založená metóda PMDD a PMDD + PO4. Limitujúce premennú sa pri tejto metóde stávajú živiny (konkrétne je to PO4). Ako je ale možné, že sa pri tejto metóde nespustí riasy ako napr. GSA - zelená bodkovaný riasa? Väčšinou sa spustí a s ňou aj mnoho iných druhov rias súvisiace s nedostatkom živín. Nie ale vždy. Pokiaľ dosiahnete tzv "rovnováhy", dosiahnete vitálneho rastu rastlín sa súčasnou pomalou rýchlosťou rastu. Ako príklad uvediem toto poľskej akvárium o ktorom viem, že je prevádzkované práve na metóde PMDD + PO4: akvárium (Užívateľ diki)

dlhé testovanie

V Česku je väčšina pekných akvárií tiež prevádzkovaný na metóde PMDD. Sú to akvária na prvých miestach v rebríčkoch na portáloch ako akvarko.cz. Všetky tieto akvária dosiahli tejto "rovnováhy". Späť k nášmu konkrétnemu príkladu - poľskému akváriu:
Ako substrát bol použitý klasický štrk bez akéhokoľvek zásobného hnojivá. Osvetlenie je 0,7 W / l T5 žiarivky. Prietok filtra iba 0,6 objemu nádrže za hodinu. Hoci je toto v rozpore so všetkými odporúčaniami na týchto stránkach, vitalita rastlín je famózna a riasy nikde. Akvárium je totiž v "rovnováhe", pretože je v rukách skúseného odborníka, ktorý vie, ako túto rovnováhu nastoliť. Než sa mu ju však podarilo vytvoriť, strávil hodiny a hodiny testovaním živín akvarijnými testy a zažil veľa problémov s riasami. Ak totiž limituje vitalitu rastlín niečím iným ako svetlom, hranice pre chyby a rozpuku rias je veľmi tenká a vy sa do nej musíte trafiť.

Ak nebudete fosforečnanov pridávať dostatok, objaví sa zlá vitalita rastlín a následné riasy súvisiace s nedostatkom PO4. Pokiaľ naopak budete pridávať PO4 moc, dostanete sa do stavu druhého grafu, kedy bude limitujcím CO2, vitalita rastlín opäť upadne a objaví sa iné riasy súvisiace s nedostatkom CO2. Ako teda zistíte, keď nastala "rovnováha" a kedy je koncentrácia PO4 optimálna? Musíte sa spoliehať na nepresné akvarijné testy a skúšať a skúšať. Nepochybne počas tejto cesty mnohokrát upadnete do boja s riasami a ak neviete, čo robíte, nikdy nad nimi nezvíťazíte. Skoro všetky otázky v akvaristických fórach sú od ľudí, ktorí stále skúšajú a testujú a hľadajú "rovnováhu". Mnoho z nich po čase stratí trpezlivosť a s akvaristikou sekne. Znovu sa pozrite na rebríčky najkrajších akvárií na akvarko.cz, rybicky.net apod. Uvidíte, že len veľmi malé percento akvárií sa udržuje stále na prvých miestach. To sú tí ľudia, ktorí túto rovnováhu našli a vedia, ako ju udržať a nastoliť. Poznajú tieto základné princípy. Veľa ďalších sa objaví s parádnym akváriom a po čase prestanú pridávať fotky a prepadajú sa poradím. Dosiahli totiž "rovnováhy" nevedomky a nejakú úpravou (zmena osvetlenia, CO2, hnojenie) ju zničili. Nevie však, ako ju nastoliť späť a preto sa trepú beznádejne v boji s riasami. V horšom prípade dokonca na akvaristiku zanevrú a akvárium predajú.

Naše poľskej akvárium teda nepotrebuje silný prúd a stačí mu prefiltrovať nádrž raz za dve hodiny. CO2 a jeho dodávky prúdom totiž nie sú podstatné, pretože limitujúcim sú živiny a nie CO2. Stále ale balansuje na hrane a určite sa sem tam stáva, že sa objaví nejaký ten rozpuku rias, pretože stačí malá chybička v pridaní PO4 a rovnováha je v háji. Rovnako tak sa to môže stať aj pri metóde Estimative index. Je však veľmi jednoduché prípadnú chybu napraviť (pridať CO2, pridať čerpadlo pre lepšie prúd). Pri metóde PMDD to ale také jednoduché nie je. Viď ďalej.

Myslím, že už teraz pochopíte rozdiel medzi metódami ako PMDD , Estimative index apod.

Estimative index

Pre ešte lepšie pochopenie si prečítajte oba články, ako ten týkajúce sa PMDD, tak článok pojednávajúci o Estimative index:
Obe metódy sú založené na limitovanie rastu nejakú z vyššie uvedených premenných. PMDD na limitáciu pomocou PO4 a EI na limitáciu silou osvetlenia. Hlavnou chybou metódy PMDD je to, že je potrebné nájsť optimálnu "rovnováhu" a to je predovšetkým pre začiatočníkov neskutočne ťažké a prevádzkovanie akvária na tejto metóde vyžaduje nielen skúsenosť odborníka, ale aj hodiny a hodiny testovanie. Výsledkom síce môže byť naozaj fungujúci akvárium bez rias a s vitálnym rastom rastlín, cesta k nemu bude však veľmi tŕnistá.

Naproti tomu pri použití metódy Estimative index bude limitujúca premennú svetlo. Podľa toho, ako budete pridávať alebo odoberať intenzitu osvetlenia budete zvyšovať / znižovať RÝCHLOSŤ rastu rastlín za súčasnej maximálnej VITALITY rastu. Nie je teda potrebné dosahovať nijako zložito "rovnováhy". Ak teda dodržíte tretí graf a zaistíte k dostatku živín i dostatok CO2, bude vitalita rastlín maximálnu a riasy sa neobjaví ani v minimálnom množstve. Táto metóda nevyžaduje takmer žiadne skúsenosti a stačí ísť len podľa návodu. Je preto vhodná pre všetkých a začiatočníci ju obvzlášť ocenia.

Je oveľa jednoduchšie kontrolovať závislosti premenných pomocou svetla (Estimative index) než pomocou pridávaných živín (PMDD), pretože pri vypnutí žiarivky vieme, koľko sme ubrali. Pri ubráni hnojiva je to však zložitejšie, pretože tu hrajú ďalšie parametre ako vstupná voda, výkaly rýb a pod., Navyše by sme potrebovali presné testy, ktoré v akvaristike nekúpime.

osobný názor

Osobne si myslím, že PMDD + PO4 je výborný systém za predpokladu, že použijeme vyhnojené dno. To nám umožní väčší priestor k chybám, pretože ak sa napr. Stane, že zle prihnojíme, máme stále rezervu vo vyhnojená dnu, odkiaľ si rastliny zoberú korene potrebné živiny. Ak by dno vyhnojená nebolo, rastliny by okamžite začali hladovať a spustili by sa riasy. U EI sa toto nestane, pretože bude vo vodnom stĺpci stále dostatok živín, preto vyhnojovat dno pri používaní EI je v podstate zbytočné.

Tento článok je čiastočne aj odpoveďou na vynikajúce Horácův článok: Riasy, svetlo a živiny , Ktorý bol vo svojej dobe ozajstným pokrokom a pomohol množstvu ľuďom sa aspoň čiastočne zorientovať. Čas však plynie a s ním pribúdajú aj nové poznatky. Preto som jeho článok ešte doplnil a prepracoval tu niektoré nepresnosti, ktoré sú v ňom k nájdeniu.

Ak uvidíte niekoho bezmocne bojovať s riasami a zlým rastom rastlín, odkážte ho na tento článok a verím, že mu pomôže. Prípadné otázky a pripomienky smerujte do komentárov pod článkom.

Gargamel

Použité grafy z fóra www.ukaps.org užívateľa spider72 - jeho nádrž k nahédnutí tu: Nádrž Maciek Michalskiho

Získajte výhody

Pripojte sa k našej stránke na Facebooku a získajte zľavy, informácie o nových článkoch a návodoch, praktické tipy, inšpiráciu a mnoho ďalšieho

Pripojiť sa môžete tu

Sme tiež na INSTAGRAMe

Na našom Instagrame, ako aj na našej FB stránke, pravidelne každý deň pridávame zaujímavý obsah, ako sú zľavy, tipy, videá a mnoho ďalšieho. Pridajte sa k našej sieti IG a nič vám neunikne.

Pripojiť sa môžete tu