• Zdroj: http://www.barrreport.com/showthread.php/6166-Methods-algae-control-or-growing-plants
• Publikované: 08-09 / 2009
• autor prekladu: Marcel - www.akva.wu.cz

Veľa dávkovacích metód prehlasuje, že našla určitý spôsob, ako vyriešiť všetky vaše problémy s riasami. Je však prekvapujúce, že tieto metódy nedokážu vysvetliť samotnú podstatu / príčinu rastu rias.

Hoci niektoré metóda môže pri riešení nepekného rozkvetu rias vo vašom rastlinnom akváriu fungovať, prečo to tak je, je predmetom diskusie. A práve v tom spočíva podstata / jadro mýtov v akvaristike, a to je tiež dôvodom toho, prečo píšem tento článok.

PMDD: Regulácia rias v rastlinnom akváriu (http://www.thekrib.com/Plants/Fertilizer/sears-conlin.html).

Toto je metóda, ktorá sa snaží riešiť problém s riasami v akváriu. V skutočnosti sa ale jedná o metódu na pestovanie akváriových rastlín. Akvarijné rastliny vyžadujú k svojmu rastu 3 hlavné veci: svetlo (tu odporúčajú jeho dostatok, aj keď na spodnej hranici), CO2 (rovnako na spodnej hranici, avšak veľkú úlohu tu môže zohrávať chyba v meraní a slabé svetlo, rovnako ako závislosť na limitným PO4 , ktoré znižuje dopyt po CO2, a nepriamo tak stabilizuje dostupnosť CO2 pre rastliny) a živiny.

Pretože u metódy PMDD sú živiny limitujúcim faktorom, obzvlášť PO4, ich účinky na CO2 sú zrejmé. CO2 v koncentrácii okolo 10-15 mg / l pri slabom osvetlení a pri výraznom obmedzení PO4 bude fungovať.

Avšak pridanie PO4 vyvolá v systéme celý rad rôznych druhov rias.

Aby sme zistili, či za skrotením rias stojí naozaj obmedzenia PO4, musíme zabezpečiť, aby ani CO2 nebolo limitujúcim faktorom, a pri zvýšení koncentrácie PO4 ho teda tiež patrične zvýšiť.

Čo mnohí Akvaristi vidí, je, že po pridaní PO4 alebo zvýšenie jeho koncentrácie, začnú v ich systémoch bujnieť riasy; nedokážu však vysvetliť, ako to, že iní Akvaristi môžu mať vysoké PO4 bez akejkoľvek stope po riasach celé roky, a to aj pri nízkej, strednej alebo veľmi vysokej intenzite osvetlenia.

Táto znížená / obmedzená závislosť na CO2 kvôli výraznému obmedzeniu živín (PO4 je v tomto ohľade jedným z najvhodnejších kandidátov) sa zakladá na Liebigovu "zákonu minima". Ak je PO4 výrazne limitným faktorom, pridanie ďalšieho CO2 rastu rastlín nijako nepomôže. Aj keby ste pridali všetok CO2 na svete, rastliny viac neporastú - tým povestným hrdlom fľaše tu bude PO4, nie CO2.

Akvarista, ktorý zistí, že manipulácia s PO4 vedie k obmedzeniu rias, zostane aj naďalej nepresvedčilo, avšak bude v rozpore s iným akvaristov, ktorý má vysokú koncentráciu PO4 a žiadne riasy. Avšak to, že sa rozhodol alebo nie je schopný udržať spolu s vyšším PO4 tiež dostatočne vysokú úroveň CO2, ešte neznamená, že má pravdu.

Niektorí ľudia jednoducho robia to, čo im funguje, a odmietajú sa zmeniť alebo sa naučiť novú metódu, ktorá berie do úvahy vzájomné vzťahy medzi svetom, CO2 a živinami, a ich pridávanie alebo uberanie podľa intenzity svetla a pod.

Na tom síce nie je nič zlé, avšak tvrdiť potom ostatným akvaristom, že práve toto je ten liek a hlavná príčina rozkvetu rias je ... no ... veľmi chabý argument a ešte úbohejšie experimentálne testovacie protokol.

Ja akvaristom odporúčam, aby o dobrom rastu rastlín a riasach premýšľali ako o dvoch oddelených skupinách. PMDD je určené skôr k podpore rastu rastlín než k boju s riasami. PPS je na tom veľmi podobne ako PMDD, a rovnako tak aj Redfieldův pomer, MCI a niekoľko ďalších metód, ktoré sa zameriavajú na kontrolu rias skrze živiny; takmer všetky z nich majú jedno spoločné: obmedzenie PO4.

Čo obmedzenie PO4 vlastne urobí? Naozaj obmedzí riasy? Nie, nie tak úplne.

Takáto koncentrácia by bola extrémne nízka, za hranicou rozlíšenie bežne dostupných testovacích súprav a metód používaných v akvaristike. Menej ako 10 mikrogramov (angl. Ppb).

Načo tu teda vlastne dochádza (Čo sa tu teda vlastne deje)? No, na základe Liebigova zákona vlastne vieme, že PO4 je limitným faktorom v oveľa väčšej miere ako CO2. Rastliny sú teda schopné sa lepšie popasovať s nedostatkom PO4 než s nedostatkom CO2. To je problém rastlín, nie rias.

Môžeme sa vrátiť späť a namiesto toho, aby sme obmedzovali rastliny a obmedzením PO4 ich nútili k tomu, aby znížili svoj dopyt po CO2, môžeme pridať viac CO2 a tiež oveľa viac PO4. Tým sa ako CO2 tak aj PO4 stanú nelimitními faktory.

Ak budete skúmať len jednu stranu mince, budete náchylnejší k falošným záverom, takže aj keď vám to môže problém s riasami vyriešiť, nevysvetlí vám to, prečo riasy v skutočnosti zmizli, ani vám to nedá odpoveď na otázku, prečo vysoká koncentrácia PO4 nevyvoláva riasy.

Čo teda vyvoláva rast rias? To je celkom iná otázka ako "ako sa zbaviť rias". Docela iná a špecifická.

Odpovede na to ale nie sú tak príjemné (obľúbené). Sú totiž špecifické pre každý druh rias a vlastne aj pre každú riasu vnútri daného druhu. Berú do úvahy veci ako priestor a čas (ekológia), svetlo, CO2 ... a živiny ... rovnako ako stav rastlín.

Ako môžeme skúmať výskyt rias nezávisle na dobrej kondícii rastlín?

1. Musíte mať možnosť vykonávať porovnanie. To znamená, že musíte mať nejakú peknú nádrž s rastlinami, bez rias a s neobmedzeným prísunom CO2 A ŽIVÍN. Svetlo je možné jednoducho kontrolovať pomocou PAR, a podobne možno aj určovať rýchlosť rastu, pokiaľ nie sú obmedzujúcimi faktormi CO2 / živiny (teda až do bodu, kedy už nie je možné dosiahnuť vyššie rýchlosti metabolického rastu, maximálneho výnosu).

2. Testujte svetlo; začnite pri najnižších a pokračujte k najvyšším možným hodnotám PAR. Meňte a upravujte dĺžku osvitu. Mohla by mať manipulácia so svetlom na riasy rovnaký vplyv ako obmedzenie PO4? Celkom iste, a dokonca aj väčšie. Znížením intenzity osvetlenia sa zníži aj dopyt po CO2 (bude tu rozdiel podľa toho, ako výrazne sa svetlo alebo PO4 v danom prípade obmedzí). Napriek tomu väčšina akvaristov dlhú dobu tvrdila, že obmedzenie intenzity svetla "vyliečilo riasy". To, prečo tomu tak stále je, sa točí okolo skutočnosti, že "svetlo riadi dopyt po CO2, a CO2 zasa riadi dopyt po živinách".

Ak výrazne obmedzíte živiny, potom ani pridanie všetkého možného CO2 a svetla mieru rastu nezmení; podobne ak obmedzíte svetlo, potom bude aj dosiahnutie dostatočnej úrovne CO2 a živín oveľa ľahšie, a riasy porastú pomalšie, lebo ich jediným obmedzením bude skutočne len intenzita svetla.

3. Testujte CO2. Toto už je ťažšie. Koncentrácia CO2 je čo do presného stanovenia najkomplikovanejším parametrom. Ak rastline dodáme dostatočné množstvo osvetlenie (PAR) a živiny v potrebnom nelimitujícím množstve, môžeme konečne začať účinne testovať CO2. K tomu navyše môžeme vziať do úvahy aj rôzne typy sedimentov, ako bežné piesčité, tak i obohatené substráty, aby sme zistili, či v tom hrajú či nehrajú nejakú rolu; a ktoré poslúži aj ako záloha pre obmedzenie / preferencie živín v koreňovom systéme aj vo vodnom stĺpci.

Pretože svetlo a živiny sú na sebe nezávislé, jedinou podmienenú premennú zostáva CO2. Manipuláciou s CO2 môžeme vyvolať a privodiť rozkvet desiatok druhov rias.

Iba v prípade, že by boli metódy kontroly obmedzovania PO4 závislé na ďalších premenných, budeme čeliť problémom s riasami (povedzme po zvýšení PO4 na 2-3 mg / l).

To by ukazovalo na to, že tým, čo riadi rozkvet mnohých druhov rias, je CO2, nie PO4. Možno ... ale rovnako tak je možné, že riasy začínajú bujnieť kvôli rastlinám a príjmu uhlíka, a nie priamo kvôli CO2.

Aj napriek tomu vieme, že vo všetkých systémom nie je za rozkvet rias zodpovedné samotné PO4, a tiež vieme, že riasy môžeme opakovane vyvolať nezávisle na živinách a svetle pomocou CO2. Vyvolávať riasy zmenou koncentrácie samotného PO4, keď by ďalšie živiny, CO2 a svetlo boli nezávislé, však trvalo nemôžeme.

Jediným záverom teda je, že obmedzovanie PO4 neznamená obmedzovanie rias, ale skôr v tom musí byť ešte nejaká iná príčina. To NEZNAMENÁ ... že v niektorých rastlinných akváriách obmedzení PO4 nemôže viesť k obmedzeniu rias, ale že príčina toho obmedzenie rias je nepriama a nesúvisí s PO4, ale s CO2. Ak si budeme to chcieť overiť, stačí jednoducho pridať viac CO2 a zvýšiť koncentráciu PO4, a riasy už nebudú problém.

Toto však ešte neznamená, že tým kľúčom je CO2. Tým sme iba o jeden krok bližšie ku skutočnej príčine. Z pohľadu snahy o obmedzenie rias je CO2 tým najdôležitejším. To isté platí aj u akvárií bez umelého CO2; stabilita CO2 je kľúčová.

Pre rastliny je zložité sa prispôsobovať rôznym úrovniam CO2, pre riasy nie (tie nie sú oxidom uhličitým prakticky nikdy limitovanej). Rastliny musia vyprodukovať oveľa viac enzýmu Rubisco (= enzým pre fixáciu CO2), keď sa chcú prispôsobiť na nižšie úrovne, často aj niekoľkokrát (10-20x u umelo sýtených CO2 nádrží vs. nádrží bez CO2), a navyše rastline nejaký čas trvá, než si tieto enzýmy vytvoria.

Zmena CO2 zo dňa na deň, z hodiny na hodinu, z týždňa na týždeň, znamená pre rastlinu záťaž, pretože pri adaptácii na CO2 vydá oveľa viac energie ako pri raste, získavanie živín, zachytávanie svetla pod. V systémoch bez umelého pridávania CO2 spôsobuje častá výmena vody každý týždeň náhly a prudký nárast CO2, preto je v týchto systémoch lepšie meniť vodu raz za niekoľko mesiacov.

Pri nádržiach obohatených o CO2 (systémoch kde nie je CO2 limitným faktorom) výmena vody žiadne také dopady neprináša. Rastliny sa tu nemusia adaptovať na CO2, pretože majú za všetkých podmienok CO2 a zásob dostatok.

CO2 a PO4 môžeme tiež obmedziť len čiastočne, a získať tak do istej miery stabilný systém, avšak tieto podmienky je ťažké zopakovať. Každopádne rastliny sa dokážu primeraným úrovniam CO2 prispôsobiť, kým sú tieto úrovne dostatočne stabilné pre udržanie rovnakej koncentrácie enzýmu Rubisco v rastlinných pletivách.

Často sa tiež môže stať, že ak sa v systémoch s obmedzeným prísunom CO2 (napr. V koncentrácii okolo 10-15 mg / l, ktorú odporúča metóda PMDD) nevykonáva výmeny vody (alebo nie tak často), bude to celkom dobre fungovať a vyzerať , že to vedie k obmedzeniu výskytu rias. Tieto systémy však majú stále obmedzené množstvo CO2 a rastliny sa tomu jednoducho prispôsobili, podobne ako v systémoch bez pridaného CO2. Kým bude CO2 stabilný a nebude sa počas týždňa príliš meniť, rastliny by mali aj napriek tomu pomerne dobre rásť, aj keď v menšom rozsahu, a mali by byť bez rias.

Obr. 1:

Obr. 2:

Obe krivky na obrázkoch ukazujú, že pri nízkych koncentráciách je výnos v limitný zóne obmedzený. Nie je to však čiernobiele; toto obmedzenie má rôzne stupne. Mierne obmedzenie má menší vplyv na celkový rast, zatiaľ čo väčší vplyv na CO2. Veľmi silné obmedzenie má potom vyložene preukázateľný vplyv na rast a rôzne deficity.

Dostatočná zóna (angl. Adequate zone) a zóny C a D poskytujú akvarista najväčší manévrovací priestor pre dávkovanie, ako CO2 tak živín aj svetla.

Až keď je CO2 (alebo živiny alebo svetlo) v zóne D, si môžeme byť istí, že pri testovaní ostatných parametrov nehrá žiadnu rolu.

Ďalší diel bude čoskoro zverejnený.